HISTÓRIA ELEKTROMOBILOV
Elektromobily nie sú žiadnou novinkou. Veľa ľudí ani nevie, že samotný koncept automobilu na elektrický pohon je starší ako koncept automobilu poháňaný spaľovacím motorom.
Elektrický prúd je známy od roku 1794, keď bol objavený prvý použiteľný zdroj stáleho elektrického prúdu - Voltov článok. Behom krátkej doby v prvej polovine 19. storočia bola preskúmaná väčšina elektrických vlastností látok za normálnych podmienok, boli objavené zákony využiteľné v elektrických obvodoch a objavená súvislosť elektriny s magnetizmom. Najvýznamnejšie mená tej doby sú Alessandro Volta, André Marie Ampere, Georg Simon Ohm, Hans Christian Oersted, Michael Faraday.
História elektromobilov siaha už do prvej polovice 19. storočia. Prvý zdokumentovaný elektromobil pochádza z holandského Groningenu. Navrhol ho profesor Sibrandus Stratingh a v roku 1835 bol skonštruovaný jeho asistentom Christopherom Beckerom.
Ďalšími priekopníkmi v oblasti elektromobility boli Škót Robert Anderson, ktorý skonštruoval elektromobil v roku 1839 a Sir David Salomon (1870). Prvý prakticky použiteľný elektromobil však postavil až Thomas Parker, a to v roku 1884.
O rok neskôr sa podarilo zostrojiť elektromobil aj českému inžinierovi, ktorým bol František Křižík. Bol poháňaný jednosmerným elektromotorom s výkonom 3,6 kW. Jeho batériu tvorilo 42 olovených článkov. V roku 1888 skonštruoval Angličan Magnus Volk prvú praktickú „trojkolku“ na elektrický pohon.
V roku 1898 postavil Ferdinand Porsche vôbec svoj prvý automobil. Jednalo sa o elektromobil s označením Porsche P1. Elektrický pohon vážil iba 130 kg a dosahoval výkon 3 koní, pričom krátkodobo to bolo aj 5 koní. Elektromobil dosahoval maximálnu rýchlosť 35 km/h a mal dojazd 80 km.
Elektromobil Belgičana Camille Jenatzy-ho v tvare „cigary“ s názvom La Jamais Contente (večne nespokojná), dosiahol v roku 1899 významný míľnik. Stal sa prvým automobilom, ktorý prekonal rýchlosť 100 km/h.
6 rokov na to sa podarili Louisovi Kriégerovi uskutočniť na svojom elektromobile prvú jazdu na dlhšiu trasu bez nabíjania. A to na trase Paríž – Trouville (cca 145 km).
Začiatkom 20. storočia už brázdili ulice aj spaľovacie a parné automobily. Napriek tomu boli elektromobily najpredávanejším typom vozidiel. Výrazný podiel mala na tom napríklad spoločnosť Holtzer Cabot Electric. Elektromobily tej doby mali množstvo výhod oproti svojej konkurencii. Netrpeli na vibrácie, neboli hlučné, nemali problémy s radením a nemuseli sa štartovať kľukou (spaľovacie autá), ani nemali dlhú nábehovú dobu ako parné automobily (v chladnom počasí trvalo aj 45 minút, kým boli schopné jazdy). Vtedajšie elektromobily dosahovali aj najvyššie rýchlosti (priemerne 32 km/h) a samozrejme neprodukovali žiadne splodiny.
Hlavné dôvody, ktoré uvrhli elektromobilizmus do nemilosti:
-
v USA sa začali budovať dialničné cesty, dôsledkom čoho vzrástli nároky na dojazd vozidiel
-
objem veľkého náleziska ropy v Texase spôsobil prudký pokles cien benzínu
-
vynález štartéra v roku 1912 zmazal ďalšiu nevýhodu spaľovacích automobilov a to štartovanie kľukou
-
spustenie hromadnej výroby vozidiel Ford, ktorým sa výrazne znížila cena spaľovacích vozidiel. Elektromobil v tom čase bol o cca. 2/3 drahší ako benzínový automobil.
Rok 1913 určil smerovanie v automobilovom priemysle. V USA, ktoré boli automobilovou veľmocou, sa predalo vyše 180 000 benzínových vozidiel Ford Model T. Elektromobily, po svojom najsilnejšom roku (1912), „padli“ na 6 000 predaných kusov. Elektromobily tak na niekoľko desiatok rokov upadli do zabudnutia. Celkovo bolo v USA do roku 1915 vyrobených 35 000 elektromobilov.
Náznak reinkarnácie sa odohral v 70. rokoch, kedy arabské ropné embargo vyhnalo ceny ropy na rekordné hodnoty. Štáty začali v tom období dotovať vývoj elektromobilov, avšak žiadny z nich sa výraznejšou mierou nedokázal presadiť. A keď klesli ceny benzínu, všetko sa vrátilo do „emisného“ normálu.
Elektromobilita v Československu i vo svete
V sedemdesiatych rokoch myšlienka elektromobility ožíva aj v Československu a vzniká po dlhej dobe elektromobil EMA1 (Elektrický Mestský Automobil).
Potom začal veľmi pomaly konkurenčný súboj medzi výrobcami elektromobilov. Spoločnosť Sebring-Vanguard vyrobila vtedy 2000 kusov CitiCars, s dojazdom 96,5 km a najväčšou rýchlosťou 71 km/hod. Krátko po tom prišla plzenská Škoda s nápadom konštrukcie a výroby elektromobilov. V posledných desiatich rokoch 20. storočia vzniklo niekoľko prototypov, vrátane malosériovej výroby a Škoda Elcar sa zapísala v Česku naposledy ako domáci výrobca elektroautomobilov.
Vo svete začali ponúkať elektromobily aj veľké automobilky ako Chevrolet s typom S10, Ford s typom Ecostar, General Motors a taktiež sme ich mohli nájsť i v nákladnej či autobusovej doprave. Tím sa odštartovala druhá éra elektromobility.
Súčasnosť elektromobility
Po príchode celosvetovej hospodárskej krízy v roku 2008 môžeme hovoriť o ďalšej , tretej ére elektromobility. Počet predaných klasických spaľovacích automobilov klesá. Začínajú sa hľadať rôzne štátno-ekonomické riešenia a stimulácie na podporu zachovaní pracovných miest a udržania pozície automobilového priemyslu. Výroba áut na sklad sa stáva luxusom. Ropné spoločnosti si krízu úplne neuvedomujú, cena ropy neustále stúpa a nahráva tak po dlhej dobe hľadaniu alternatívneho paliva pre najviac vyrábanú skupinu - osobné automobily, v podobe elektriny. Elektrinu je možné v súčasnej dobe vyrábať i z obnoviteľných zdrojov, pričom sa neustále znižujú náklady na jej výrobu a tým rastie energetická návratnosť jej výroby, najmä zo slnečného žiarenia a vetra. Snáď jediným negatívnym prvkom, ktorý bráni väčšiemu rozšíreniu elektromobilov je ich dojazd. V posledných období však automobilky prinášajú na trh nové elektromobility, ktorých dojazd sa dosahuje od 250 až 700 km a tým minimalizujú jednu z najväčšej prekážky elektromobility.
Aktuálny trend v oblasti elektromobility naznačuje, že elektromobily začínajú opätovne naberať na sile a stále viac sa presadzujú v automobilovom svete, čo potvrdzujú aj štatistiky predaja elektromobilov, ktoré medziročne stále stúpajú.
Zdroje: eautoportal, inuru, cne, eafo, tesla